V dňoch 1.-9. marca sa v nemeckom Oberwiesenthale konali 32. Majstrovstvá sveta veteránov v behu na lyžiach za účasti 1114 pretekárov z tridsiatich krajín. Okrem bežcov z alpských krajín, Škandinávskeho polostrova, rusky hovoriacich zemí aj bežci z amerického kontinentu, Austrálie, ale aj z Iránu. Do poradia chcelo prehovoriť aj tridsať Slovákov. Medzi nimi aj šesť pretekárov z Turčianskych Teplíc. Našu výpravu tvorili: Ján Vladár, Roman Pavlík, Ivan Pavlík, Ján Tomahogh, Vladimír Skala a Miroslav Zemánek. Náš tím doplnil Mirov švagor Jozef Mazáň zo Žiaru nad Hronom a Tibor Tomahogh, ktorý okrem šoférovania zabezpečoval stravovanie, pitný režim, občerstvenie a fotografovanie.

Súťažilo sa v dvanástich mužských a ženských kategóriách v behu na desať, tridsať, štyridsaťpäť kilometrov a v štafetách.
  Ubytovali sme sa v dedinke Boží dar vzdialenej len dva kilometre od bežeckého areálu. Po prezentácii sme si prezreli Oberwiesenthal a okúsili sme aj kyvadlovú dopravu. Na druhý deň sme si otestovali trate a zúčastnili sa otváracieho ceremoniálu.
  Na úvodné preteky v behu na tridsať kilometrov klasicky vybehli v kategórii M1 Ivan Pavlík, v M5 Vladimír Skala a v M7 Ján Vladár. Bežal sa ťažký pätnásť kilometrový okruh, ktorý pretekári absolvovali dvakrát. Ivan Pavlík skončil na 11. mieste, Vladimír Skala na 52. mieste a Ján Vladár na 42. mieste.
  4. marca sa na tú istú trať voľnou technikou vydali Ján Tomahogh M1 (10. miesto), Roman Pavlík M4 (36. miesto) a Miroslav Zemánek M5 (46. miesto).
  Na druhý deň sa bežalo desať kilometrov obomi technikami. Táto trať priniesla našej výprave prvú medailu, keď Anna Staroňová získala striebro na desať kilometrov klasicky. V M1 skončil Ján Tomahogh na 6.mieste, Ivan Pavlík na 9. mieste, v M4 Roman Pavlík na 36 mieste, v M5 Miroslav Zemánek na 53. mieste, Vladimír Skala na 43. mieste a v M7 Ján Vladár na 35. mieste. Večer vedenie výpravy rozhodlo, že v pretekoch štafiet pošleme do bojov o medaily štyri štafety. Slovenská štafeta v kategórii M4 v zložení M. Rajniak, L. Kollár, R. Demeter a M. Chromý skvelým výkonom získala bronz. Čisto teplická štafeta v zložení Ivan Pavlík, Ján Tomahogh, Roman Pavlík s finishmanom Miroslavom Zemánkom skončila v M1 na šiestej priečke.
  Večer na slávnostnom vyhodnotení znelo halou mohutné „Slovenskóóó!“. Po dni voľna čakal na každého z nás ešte štyridsaťpäť kilometrový maratón. Okruh dlhý pätnásť kilometrov sme poznali už z tridsiatky. Pri pomyslení na to, že ho pobežíme trikrát, nám do smiechu nebolo. V deň preteku na štyridsaťpäť kilometrov klasicky sa nad areálom strhla ozajstná víchrica. Husto snežilo a pridal sa silný, nárazový vietor. Dobehnúť do cieľa bol nadľudský výkon. Mnohí preteky nedokončili a o to cennejšie je deviate miesto Ivana Pavlíka a tridsiatašiesta priečka Vladimíra Skalu. Svoju druhú medailu a tretiu pre slovenskú výpravu získala tretím miestom na tridsať kilometrov klasicky Anna Staroňová.
  Posledný deň šampionátu sa počasie umúdrilo. Na štyridsaťpäť kilometrov voľne skončil Ján Tomahogh 11., Roman Pavlík 32., Miroslav Zemánek 40. A Ján Vladár 38.
  Šampionát bol zorganizovaný veľmi dobre. Pekné, ale náročné trate, pretekári mali k dispozícii veľký vyhrievaný stan, všetko fungovalo na výbornú až na ...
  V pretekoch, kde sa beží viac ako tridsať kilometrov by sa patrilo dať na občerstvovačkách „ jonťáky“. Teplý čaj síce osvieži, ale nedodá potrebnú energiu. Našťastie naše občerstvovačky fungovali veľmi fajn. Tí, ktorí práve nebežali sa starali o občestvenie celého tímu.
  Vo výprave zavládla spokojnosť. V kútiku duše sme verili v medailu, ale že dovezieme domov jedno striebro a dva bronzy, to neveril nik.
  Keďže šampionát nebola práve najlacnejšia záležitosť (štartovné bolo 160€ na osobu plus ubytovanie, strava, doprava ...). Chceli by sme sa poďakovať všetkým, ktorí nám venovali 2% zo svojich daní, ako aj mestu Turčianske Teplice za pomoc.
 
Roman

Tu sú naše fotografie