Slovenský pohár v behu do vrchu 2009 ukončil pre tento rok, ako to už zvykom býva, Bobrovecký beh do vrchu, ktorý sa konal ako posledné, 15.kolo v Západných Tatrách. My sme išli opäť pochytať nejaké tie bodíky do SP, aby sme si obhájili miesta v priebežnom poradí.

Dĺžka trate: 3 700 m
Prevýšenie: 600 m

Zostava našej posádky bola netradičná, ale o to viac zaujímavá. Ľuboš ako šofér, Dominika, Ivo a Evka a Janko Tomahogh sa k nám pridal, aby vyplnil prázdne miesto v aute. Náš v tomto roku najrýchlejší bežec Ľubo však bežať nemohol pre zranenie, ktoré si spôsobil pred týždňom na Behu Devínskou kobylou v Bratislave, keď si v klesaní podvrtol členok. Mal nás teda aspoň kto fotiť. Evka si urobila výlet a s Ľubom sa vybrali na trať a to, čo bežali bežci závodným tempom si oni prešli turistickým.
  Ale vráťme sa na štart a registráciu. Počasie: dážď a sychravo, čo pri strmosti trati znamenalo dobrý predpoklad vytrápenia sa. Zaregistrovali sa od nás traja bežci a to Ivo, Jano a Dominika. Známe tváre, pozdravy a rozhovory, ktoré sú tak charakteristické pre SP v behu do vrchu. Smiešne vyznel rozhovor Zdena Koledu s Ľubom, keď sa zistilo, že Ľubo nebeží. Zdeno ľutoval, že vôbec došiel, pretože keby vedel, že Ľubo nebeží, nebol by ani prišiel obhajovať svoje prvé miesto v priebežnom poradí. Nuž, matematika nepustí a keby sa náhodou nášmu Ľubovi podarilo vyhrať, čo je skoro nemožné a Zdeno by neprišiel, bol by sa Ľubo v priebežnom poradí dostal pred Zdena. Áno, Ľubo strácal totiž na Zdena 44 bodov pred týmto behom.
  Asi 10 minút pred štartom sa Evka s Ľubom vydali na trať aby išli fotiť. Bolo odštartované. 110 ľudí na štarte hovorí za všetko a viete si predstaviť, keď sa tá masa pohne do toho vraciaku. Na čelo preteku sa prepracoval víťaz predchádzajúceho behu, Behu Srdiečko - Chopok, Jozef Hlavčo, za ním Grešo, Danko, Jurčo a Gazdarica. Títo bežci tvorili hlavnú skupinu behu, z ktorej si neskôr väčší odstup vybudoval Hlavčo. Ivo v najstrmších pasážach držal tempo a zavesil sa za Koledu. Pre Jana a Domču bolo úvodné tempo spojené so strmým stúpaním privysoké a zvolili taktiku: Zo začiatku pomalšie a potom až do konca zrýchľovať. Teória pekná, ale prax nepekná. Ivo sa stále dobre drží, ale na konci je toho aj na neho priveľa, tempo zmierňuje a dobieha v kat. A na peknom, 10.mieste. Janko končí na 17.mieste a Dominika v jej kategórii na nemilom, 4.mieste.
  V chatke si všetci bežci zaslúžili po behu teplú polievky a dali aj mäsko s chlebom, čo po takomto behu nie je ideálna strava. Ale čaju bolo dosť, veď tekutiny sú hlavná vec pri športe. Počkali sme na Ľuba a Evku, tí prišli, urobili zopár fotiek, zohrali sa, zjedli jedlo, čo po nás ostalo a išli sme nazad k autu. Na výsledky sa nám moc čakať nechcelo, ale počkali sme ako skončí Domča, veď minulý rok bola druhá, no tento rok to bolo dvojnásobok miesta pred rokom :)
  Cestou nazad sme si umyli auto, ktoré sa v zablatenom priestore štartu zašpinilo a tešili sa z toho, že sa nám podarilo obhájiť si dve druhé pozície v SP v behu do vrchu a to v A. a E. kategóriách. Ivo a Jano si ale týmto vystúpením určite v konečnom poradí polepšili. Jesenná sezóna určite prináša aj iné, ďalšie behy, na ktoré treba zájsť a svoju formu si otestovať, tak neleňošte, trénujte a pretekajte, a keď niečo zaujímavé opäť zažijeme, určite to tu bude na nete. Držte sa a dávajte si pozor na zranenia.
 
LuBIKOss

Tu sú výsledky

Tu sú naše fotografie made by Ľubo

Nakoniec sme všetci v SP v behu do vrchu 2009 dopadli takto: konečné poradie