Behom do vrchu Srdiečko - Chopok ako Memoriál Vlada Plulíka, pokračoval seriál SP v behu do vrchu svojim predposledným, 14.kolom. Keďže sa tento beh konal po prvý raz, každý bol plný očakávania z toho, aký to bude pretek. Prevýšenie viac ako 800 m na dĺžke 4 km však naznačovalo, že to bude poriadny strmák. Tak sme sa vybrali hájiť farby KB BS v zložení Ján Vladár, Ľuboš Pavlík s manželkou Dominikou a Martin Kruppa.

Dĺžka trate: 4 000 m
Prevýšenie: 812 m

Dlhá cesta do lyžiarskeho strediska Chopok – juh nám dala psychicky poriadne zabrať, kvôli policajnej akcii, ktorá sa Slovensku prebiehala. Nenamerali nás, a tak sme šťastne dorazili pod Chopok a pri hoteli Srdiečko sme zaparkovali a zaregistrovali sa. Za štartovné sme vyfasovali tričká, odznak Vlada Plulíka a lístky na jedlo a pitivo. Rozbehali sme sa, veci zabalili do vreca, ktoré nám mali lanovkou vyviesť k chate Kosedrevina a pripravili sa na štart. Na to, že to bol prvý ročník prišlo dosť veľa ľudí, výsledková listina uvádza číslo 122.
  Keď sme sa postavili na štart a videli sme, kde je cieľ a kam máme bežať, nejednému bežcovi sa do toho fakt nechcelo. Kopec strmý ako fras a niekde tam hore na tých kameňoch je cieľ. No dobre, však keď sme sa už dali na to, tak si to aj odbehneme. Na štarte známe aj neznáme tváre. Ktože to len dnes vyhrá? Ako budú bežať súperi? Zvládneme to? Neporazí niekoho? Aspoň že počasie je super....
  Štart. Ideme na to, bežíme do strmého svahu. Potom kratučký zbeh po kameňoch na úzku, blatistú cestičku a po serpentínach strmým kopcom hore. Ľubo si robí pozíciu. Uteká mu prvá skupinka, ale Dušanovi Nemčekovi sa zavesí za chrbát, napriek tomu, že si skracuje trať v zákrutách. Po vybehnutí z lesa sa ho drží ako kliešť, v skupine s nimi je ešte B-čkar Vrana. Na prvom mieste beží a postupne sa vzďaľuje Hlavčo, za ním Gazdarica, potom Litvaj. Pri chate Kosodrevina sa trať mierne vyrovná a beží sa po vrstevnici dlhší úsek. Tu Ľubo predbieha Nemčeka a spolu s Dankom utekajú smerom za prvými troma bežcami. Po skončení rovinatého úseku nastupuje dlhý, strmý a kamenisto – hlinitý úsek, na ktorom sa ani nedá pre jeho strmosť bežať. Danko prechádza cez Ľuba a uniká mu. Po pár minútach Ľuba dobieha B-čkar Kováčik a bežia spolu. Vymenia si pozície a pod Kamennou chatou je už Kováčik pred Ľubom. Množstvo ľudí pri chate lemuje cestu na vrchol a povzbudzujú, kričia, zvonia na zvonoch, no proste úplná paráda. V tomto poradí dobiehame aj na vrchol. Skialpinista Hlavčo si udržal vedúcu pozíciu až do konca, ale neuveriteľným spôsobom sa Danko, tiež skialpinista, prepracoval cez tretieho Gazdaricu na druhé miesto. Ľubo končí na nemilom, 4.mieste.
  Ostatní naši zverenci si tiež počínali skvele. Jankovi sa beh veľmi vydaril a s jasným náskokom viac ako 2 minúty pred druhým dobieha v D - čku na prvom mieste. Martin si dnes zabehol svoj štandardný čas a došiel v A. na 22.mieste a Dominika v silnej konkurencii a po chorobe na 6.mieste. Na vrchole panovalo neskutočne krásne počasie, aké koncom Septembra len môže byť. Babie leto ako vyšité. Krásne výhľady na všetky svetové strany, bezvetrie a plno ľudí.
  Z vrcholu Chopka sme zbehli na Chatu Kosodrevina, kde sme dostali obedové menu ako v pravej reštike, slepačiu polievku a mäso na čínsky spôsob. Pitie bolo na výber, a to kofola alebo pivko. Po napapaní sa bolo pred chatou vyhodnotenie výsledkov. Na stupni sme mali Janka, a to na prvom mieste a s oneskorením sa rozhodli vyhodnotiť v A-čku prvých 5 miest, tak sa Ľubo za svoj výkon dočkal ceny za 4.miesto a spolu s piatym Kamilom Vyhničkom sa určite potešili, že sa tak organizátori rozhodli. Po vyhodnotení sme sa nebezpečne vyzerajúcou lanovkou zviezli dole k Srdiečku a išli domov. Naozaj krásny pretek v krásnom prostredí Nízkych Tatier so spomienkou na športovca a horolezca, Vladimíra Plulíka, ktorý v júni minulého roku nezostúpil spod vrcholu Broad Peak v Himalájach. Česť jeho pamiatke.
 
LuBIKOss

Tu sú výsledky

Tu sú naše a Stankyne fotografie