Ty kokso. Najväčší grciak Behov do vrchu, zabiják najsamväčší, najstrmší a najobávanejší, pre mňa však po tomto behu najobľúbenejší, sám veľký Poludňový Grúň preveril naše schopnosti fyzické aj psychické dňa 28.júna 2008 ako MSR v Behu do vrchu. Trať dlhá 4 km, prevýšenie 846 m sú čísla, ktoré hovoria sami za seba. Na pretek sme išli dvomi autami, aby sa nás súperi zľakli už pred štartom. Ivo mal okrem seba v aute Janku, Martina a jeho Evku. Ondrej mal so sebou Ľuba a Dominiku. Z počtu 7 osôb sme však pretekali len traja: Ivo, Martin a Ľubo. Janko, náš predseda si užíval dovolenku v Tunise s pani manželkou, ale mysľou bol určite s nami. Už po príchode sme zaparkovali pod kopcom, že keď sa človek hore pozrel, sa mu až hlava zakrútila. A toto máme bežať...., veď už pozerať sa na to robilo problémy. Ondro zobral svoju partiu v ten deň nebehajúcich, t.j. Janku, Evku a Domčiku a pešo išli popredu, aby urobili zopár pekných záberov, prípadne nás aj povzbudili. Zabezpečenie v okolí štaru bolo super, prezentácia prebehla rýchlo a v poriadku. Za štartovné sme okrem čísla, ktoré bolo treba vrátiť, dostali aj nejaké reklamné vzorky mastí, nápoj a letáčiky. Dostali sme aj lístok na lanovku na cestu späť. Pred štartom bola ako vždy dlhá rada na pánskom WC (možno aj na dámskom, ale tam nezvyknem chodiť:)) a už sa na štart do prvého radu ukladala špička v slovenskom behu do vrchu. Po štarte to vyzeralo tak, že sa nám nikomu hore moc nechce. Keby človej dobre dopľul, aj Urbanovského trafí ešte po prvých desiatkach metrov. Tým chcem povedať, že to bolo fakt dosť strmé. Bolo treba začať troška pomalšie, aby sa človek hneď moc nepreťažil. Po prvých asi 1,5 km sa to troška zrovnalo, bežalo sa popri Chate na Grúni, kde bola aj občerstvovačka neviem s čím, neochutnal som pre istotu, a potom sa bežalo, resp. kráčalo na Poludňový grúň (1460 m.n.m.). Hrozný názov, ešte horší kopec. Jeho názov znamená asi to, že keď sa tam vydáte na obed, tak vás asi vygrúni, čiže vykotí, čo sme otestovali sami na sebe. Tieto úseky za chatou ďalej boli pre všetkých najkritickejšie. Aj naši povzbudzovači tam stáli a aj si nás vychutnali. Ondro s foťákom, ostatní s povzbudzovaním. Typické povzbudzovacie vety v tých úsekoch boli:"Poď, ideš, už len kúsok...", ale ten kúsok bol kusisko a síl už tiež moc nebolo. Nakoniec sme to všetci hore dokráčali a stretli sme sa na vrchole Poludňového grúňa. Ivo bol teda dosť naštvatý, Ľubo menej, však si hore kopcom aj zaspieval a Maťko ako už štandardne OK. Prišiel aj náš kamarát z Čiech, René, ktorý behá za Moiru CZ. Jemu beh vyšiel tiež skvele a pochvaľoval si. Potom sme všetci zbehli dolu ku chate, dali sme si pivko a guľáš, dostali sme žlté tričká s potlačou a išli sme pešo dolu, lebo lanovka premávala až od 14:00 a Ivo mal byť už o 15:00 doma, lebo hral svadbu. Záver: Ľubo 6.miesto, Ivo 10. a Martin 29.miesto. Preteky vyhral Andrej Dlugosz, ale majstrom SR sa stal Lukáš Barták, ktorý skončil hneď za ním. Verím, že raz sa ním stane niekto z KBBS..., kiež by. Už aj trénujem :)

Tu sú výsledky.

V priebežnom poradí Behov do vrchu 2008 to po tomto kole vyzerá takto...

Inak točila nás aj telka (STV), boli sme večer v GBS, klikni a je to na 3:50 minúte...

A tu je zopár fotiek urobených Ondrejom s mojim Canonom. ...klikni na link