Dňa 5.júla, na sviatok Sv.Cyrila a Metoda sa uskutočnilo 9.kolo Slovenského pohára v behu do vrchu a to I.Beh cez Mojtínske vŕšky v horách zapadnutej obci v okrese Púchov. Na cestu sme sa vybrali Ondrejovou Hondou v zložení Ivo, Ľubo, Dominika a šofér Ondrej, ktorý so svojim autom zohrali dôležitú úlohu v účasti na preteku. A prečo? Začalo to všetko tým, že sme si chceli skrátiť cestu do Mojtína a Ľubo našiel skratku cez obec Zliechov do Mojtína cez hory, čím by sme ušetrili asi 50 km cesty. Tak sme sa na ňu vydali. Všetko prebiehalo OK, kým sme nedorazili do obce Zliechov. V nej Ľubova inštrukcia vodičovi znela: "Ondrej, tu doprava po zelenej...", kde farba znamenala turistické značenie chodníka. A tak to aj vyzeralo. Obyvatelia posledných domov obce sa na nás pozerali ako na prízrak, že kde to ideme, lebo cesta vyzerala naozaj až priveľmi turisticky, pre vibramky a ruksak, a nie pre posádku auta cestujúcu na preteky. Ondrejovo auto sa v tejto pasáži muselo zmeniť na ultimatívny Off-road a kamenistú cestu povymýjanú eróznymi vplyvmi vody prešiel s božou pomocou a miestami sme si museli dopomôcť vystúpením posádky auta, lebo sme chytali podvozkom o kamene. Tak sme dorazili asi do polovice "skratky" a zistili sme, že sa nachádzame na trati dnešného behu do vrchu, lebo sme zazreli značenie trate páskami. Cesta dolu bola trošku lepšia, tiež po lese, ale aspoň sme si mohli prejsť časť trate. Síce autom, ale predsa. Veď nie každý má tú možnosť. Tak sme dorazili na miesto, kde sme nevedeli kam ďalej, ale miestni opekači v tej doline nám povedali, že Mojtín sa nachádza smerom po chodníku, kade sa už autom nedalo prejsť. Keďže bolo asi 25 minút do štartu a my sme sa nachádzali neviem koľko od obce, prezliekli sme sa do bežeckého a bežali sme sa na štart zaregistrovať. Tak sme prebehli niečo viac ako 2 km po tvrdom lesnom teréne a dobehli na štart. Chvála Bohu, organizátori nás ešte zaregistrovali, dali nám čísla a za 5 minút začínal štart. Keď sa nás kolegovia bežci pýtali odkiaľ sme dorazili a prečo sme meškali, len nevedomky kývali hlavami a nechápali ako sme mohli prísť s autom smerom od Zliechova, lebo podľa miestnych je to autom neprejazdné... Tak sme sa postavili na poslednú chvíľu na štart trate dlhej 10.5 km s prevýšením 545m, kde už stáli borci ako Urbanovský, Dlugosz a iní. Po štarte nasledovala asfaltová pasáž do kopca. Tu sa odtrhla prvá skupinka s favoritmi a po nej nasledovala ďalšia s Ľubom, Ivom a spol. Stúpanie netrvalo dlho a prišiel dlhý, prudký, náročný a nebezpečný zbeh. Zásluhu na tom malo množstvo veľkých kameňov, ktorými bol tento úsek trate posiaty. Tu sa prejavil aj Ľubov podvrtnutý členok z tréningu zo stredy, začal sa prepadávať a Ivo sa dostal na pekné, asi 4.miesto. Po zbehu nasledovalo mierne tiahle stúpanie, ktoré s menšími klesaniami bolo dlhé viac ako 6 km. Tu sa to celé premiešalo. Ľubo sa dostal pred Iva na 6. miesto, ktoré si držal celý úsek v lese. Na záver čakalo na nás prudké a dosť dlhé, takmer 2 km klesanie, ktoré dalo nohám poriadne zabrať, čo "ocenil" najmä Ľubov členok. V tomto úseku ho predbehli asi piati bežci, vrátane Iva a zásluhu na tom mali aj trikrát rozviazané šnúrky. Nakoniec bolo z toho 9.miesto pre Iva, 10. pre Ľuba a 12. pre Ondreja, ktorý na to, ako sa chystal bežať, skončil výborne. Nebyť ale toho záverečného klesania, poradie by bolo asi troška iné. V cieli sme dostali guľášik a kofolku, ktoré sme si zjedli von na lavičkách pri Penzióne Barborka, ale dážď nás zahnal dnu do priestoru penziónu. Vyhlásenie výsledkov dlho netrvalo a po nich bola tombola. Keď sme sa nedostali na stupeň víťazov, ostávalo nám vyhrať už len v nej. Aj sa podarilo. Vytiahli Ondreja, ktorý vtedy práve telefonoval a Ľuba, ktorý predtým zahodil svoje číslo 66 do koša. Takto naradostení sme sa vydali na cestu do doliny, kde parkovalo Ondrovo auto a na cestu domov sme už radšej použili riadne asfaltové cesty cez Rajec. Pochvala patrí najmä organizátorom, ktorí zabezpečili krásne podujatie so štartovným zdarma. O týždeň nás čaká troška iné kafe, Beh na Kľak. Už sa neviem dočkať. Ale poradie v kat.A sa pre nás po tomto kole zatiaľ nezmenilo...

Tu sú výsledky.

V priebežnom poradí Behov do vrchu 2008 to po tomto kole vyzerá takto...

Podarilo sa mi zohnať aj profil trate Mojtínskych vŕškov: (klikni pre zväčšenie)

A tu je zopár fotiek z neprejazdnej cesty zo Ziechova "skratkou" do Mojtína...klikni pre zväčšenie

Predsedovi Jankovi sa po dovolenke nechcelo ďaleko cestovať, tak sa s Romanom a Jankou zúčastnili v tento deň v Turci na Folkušovskej sedmičke, kde sa pekne umiestnili. Veď si pozrite sami...