Behom cez Mojtínske vŕšky pokračoval Slovenský pohár v behu do vrchu svojim 6.kolom, ktoré by sa dalo charakterizovať viac ako horský kros, než beh do vrchu. Naše zastúpenie na tomto preteku však neostalo bez odozvy, a tak sme sa 4 bežci z nášho klubu rozhodli si zopakovať svoje účinkovanie spred roka. Škoda, že sa nám tento pretek prekrýval v kalendári s Folkušovskou sedmičkou, na ktorej sme sa viacerí chceli ukázať.

Piati ľudia v aute, z toho štyria pripravení na štart. Predseda Janko, bratia Ivo a Ľubo, Dominika a šofér Ondrej. Posledne spomínaný si štart na tomto preteku nezopakoval, ale robil nám organizačno-technické zabezpečenie. Skratkám spred roka sme sa radšej vyhli, ale cesta bola preto o to dlhšia. Až tak, že by nebolo od veci, keby sme prišli o pár minút skôr. Stihli sme sa však v pohode zaregistrovať, rozbehať, vyprázdniť a psychicky pripraviť na štart. Čakala nás predsa 10,5 km dlhá trať s prevýšením 545 m s dvoma nebezpečnými zbehmi.
  Na štarte sa objavili známe tváre, medzi ktorými boli Matanin, Urban a Koleda a bolo jasné, že do prvej trojky, resp. päťky sa bude problém dostať, ako mal pôvodne Ľubo ambície. Na štarte to už vrelo, nervozita sa dala krájať, čo zintenzívňovali nielen príhovory, ale aj vojaci, či pluk, ktorý nás mali odštartovať. Nakoniec ustúpili nabok, štartová pištoľ na prvých pár výstrelov zlyhala, ale nakoniec vystrelila a bolo odštartované. Vojaci svoje meče vztýčili šikmo smerom nahor a pretekári, čo boli blízko pri nich, museli skloniť hlavu, aby popod čepele mečov mohli začať bežať svoj pretek.
  Prvé stovky metrov sa bežali po asfaltovom povrchu dediny smerom do kopca, ale potom sa trať zlomila a nebezpečným kamenistým zjazdom sa zbehlo smerom do doliny. Tento úsek bol veľmi nebezpečný najmä svojim povrchom, ktorý bol posiaty ostrými skalami a kameňmi. Ľubo sa držal ešte pred zjazdom v prvej skupine, ale v klesaní stratil asi 10 miest a po dobehnutí na koniec zbehu bol rád, že sa mu nič nestalo, a že trať začína konečne stúpať. Dlhé, v tom teple takmer nekonečné stúpanie dalo každému asi poriadne zabrať a na jeho konci sa tak pýtala voda, ako ešte nikdy. Tu sa podarilo tým, ktorí stratili svoje miesta v klesaní si priebežné umiestnenie vylepšiť a prepracovať sa dopredu, čo využil najmä Ľubo a dotiahol sa na Kamila Vyhničku.
  Na 180° zákrute pri Zliechove sme sa na tom slnku išli uvariť, a hádam každý v kútiku srdca dúfal, že tam bude nejaké občerstvenie. A nebolo. Tak sme bežali ďalej a v tieni lesa sme sa snažili oklamať telo, že bez tej vody je to aspoň tu o niečo lepšie. No a nasledovala ďalšia časť stúpania, nie dlhá tiahla, ale zvlnená a zákrutová. Tu sa Ľubo dostáva cez Kamila, ktorého začalo pichať v boku, uniká mu a pomaly sa doťahuje na pred ním bežiaceho Urbanovského. Pred východom z lesa sa dostal pred neho, ale asi po 200 metroch, keď sa začalo strmo klesať dole, Ľubo zle dostupil, vykrútil si členok a musel spomaliť. Tu sa cez neho dostal Urbanovský a vo zvyšku zjazdu už svoje miesto nestratil a dobehol na 5.mieste v kat. A. Ivo dobehol v tejto kat. na 16.mieste. Janko vo svojej kat. D suverénne na 1.mieste a Dominika v E. kat. na 3.mieste.
  Keďže posledné kolo, Beh na Poludňový Grúň bolo MSR v behu do vrchu veteránov, predseda Janko získal zlatú medailu a vystúpil na najvyšší stupeň. Potom si to zopakoval a vystúpil ešte raz za víťazstvo za dnešný deň, za ním Dominika za 3.miesto. Potom sme čakali ešte, že v A-čku tak ako pred rokom budú vyhodnocovať prvých 5 najlepších, čo sa však nestalo, tak Ľubo odišiel naprázdno.....chúďatko :-)
  O týždeň pokračujeme vo Fačkove behom na Kľak. A behajte, lebo ... :-)
 
LuBIKOss

Tu sú výsledky

Tu sú naše fotografie Vďaka Ondro :-)

Po tomto kole to vyzerá takto