Beh na Poludňový Grúň, obávané to kolo Slovenského pohára v behu do vrchu pre svoje prevýšenie 846 m na dĺžke 4 km, sa konalo ako 5. v poradí nášho obľúbeného seriálu behov. Počasie však vie poriadne znepríjemniť preteky, a čo sa tohto behu týka, tak to doslova a do písmena. Slovensko v tomto týždni zasiahla vlna výdatných dažďov, ktoré ani do nedele, kedy sa konal pretek neprestali. Stabilná päťka bežcov z nášho klubu sa aj napriek tomu postavila na štart tohto behu.

Náš predseda Janko, nevyspatý Ivo, dobre naladený Martin, unavení Ľuboš a Dominika sme ráno nasadli do auta a smerovali na sever do Vrátnej doliny. Počasie sa ráno ešte ako tak držalo, ale po príchode na miesto štartu začalo mrholiť. Zaregistrovali sme sa a prezliekli do bežeckého. Ako sa však blížil čas štartu, dážď sa začal zintenzívňovať a z mrholenia bol lejak. Až taký, že nám posunuli štart asi o 15 minút a bežci, ktorí sa schovávali pred dažďom pod strechou, boli nútení vystúpiť na vyššie stupne (nie víťazov), aby im stúpajúca voda nenatiekla ešte pred štartom do topánok. Ale aj tak to bolo jedno. Po prejdení pár metrov bol azda každý mokrý ako myš a postaviť na štart sme sa museli. Najprv muži, potom o 10 minút ženy. Také bolo poradie štartu.
  Hore na Grúni vraj už neprší, tak nás odštartovali. Tí, ktorí mali bežecké tretry s klincami mali dnes obrovskú výhodu. Po nabehnutí na kopec sa začalo blato pod nohami úmerne kĺzať so strmosťou svahu a vysoká tráva nám pomáhala ťahať sa smerom nahor. Naozaj, keby sme si sem-tam nepomohli ťahaním sa rukami, namiesto postupu smerom nahor, by sme sa kĺzali smerom nadol. Také hrozné podmienky v behu do vrchu si ešte nepamätám. Poradie na špici sa menilo. Urban zo začiatku ťahal bežcov, ale po nabalení blata na topánky sa prepadal smerom dozadu. Vpredu sa formovala skupina s Bartákom, Koledom , Nemčekom a Litvajom. Za nimi ďalšie skupiny roztrúsené po kopci.
  Po prvej časti behu pri chate, prvá skupina má markantný náskok a za nimi beží Ľubo s pár bežcami. V poslednej časti stúpania sa Ľubo dostáva pred Urbana, ale v záverečnej časti ho predbiehajú prví dvaja B-čkari a nakoniec končí v A. kat. na 4.mieste, celkovo na 7. Z nášho klubu dobehol Janko na 1.mieste v D-čku, za ním Ivo na 20. a Martin na 21.mieste v A-čku a nakoniec Dominika na 6.mieste v E.kat.
  Na vrchole kopca panoval podozrivý pokoj, počasie akoby sa upokojilo a chcelo sa nám ospravedlniť za nepríjemný beh. Zbehli sme teda dole ku chate, vyváľali sme sa pri zostupe v blate, lebo bolo takmer nemožné zísť bez šmyknutia sa na blatistom podklade a prezliekli sme sa. Dostali sme guľášik a kofolu a počkali sa vyhodnotenie. Na stupni, a to najvyššom sme dnes mali predsedu, ktorý vyhral svoju kategóriu so značným náskokom. Ceny, ktoré organizátori pripravili boli satisfakciou za zlé podmienky preteku a každý ocenený, keď si pozrel čo všetko dostal si určite povedal, že to stálo za to.
  Druhú polovicu zostupu od chaty k parkovisku sme absolvovali lanovkou, ktorú sme mali ako bonus k štartovnému. A konečne sa vyjasnilo. Cestu domov sme si skrátili cez Varín, keď sme prešli cez Váh kompou pod hradom Strečno. Naozaj pekné zážitky z preteku, na ktoré sa len tak nezabúda. Tak nech Vám to behá, o týždeň nás čaká Mojtín.
 
 
LuBIKOss

Tu sú výsledky

Tu sú naše fotografie

Po tomto kole to vyzerá takto