Prusinovice. Malá zastrčená dedinka na južnej Morave v regióne Hanácka, blízko miest Holešov a Kroměříž, kde sa v sobotu v posledný februárový deň konal vynikajúco obsadený cestný beh na 10 kilometrov. Za usporiadateľský AK Kroměříž štartoval Ezekiel Jafari Ngimba z Tanzánie ako najväčšia hviezda behu. Tento klub na štarte reprezentovalo aj niekoľko ďalších vynikajúcich borcov ako je český reprezentant Jan Kreisinger, či naturalizovaný Čech Róbert Štefko, pôvodom zo Slovenska. Ďalšími esami boli známy Poliak Artur Blasinski, Slováci Roman Arbet, alebo vrchárskej skupine nášho klubu dobre známy Martin Urbanovský. Celkový počet štartujúcich prevýšil číslo 350.

  A tohto skvele obsadeného behu som sa rozhodol zúčastniť aj ja. V rámci prípravy na prvé dva vrcholy sezóny, bratislavský polmaratón a Národný beh Devín – Bratislava, a udržiavania pretekárskeho tempa sa mi to celkom hodilo do programu. Keďže žijem a pracujem v Brne, do Prusinovic som to zasa tak ďaleko nemal, i keď som zvažoval, či to nie je priveľký luxus ísť si sám zabehať na preteky, kde dobrý výsledok prakticky nemám šancu zabehnúť. Nakoniec zavážila možnosť vylepšiť si chuť po nepodarenej pätnástke v Suchej nad Parnou a vybral som sa tam.
  Prusinovice som našiel prekvapivo ľahko. Pri takej veľkej účasti, aká sa tam pravidelne schádza, som mal miernu obavu z organizácie. Boli to však neoprávnené obavy. Už na prvej križovatke v dedine stál usporiadateľ v reflexnej veste a poslal ma správnym smerom k ďalšiemu svojmu kolegovi, ktorý ma usmernil na parkovisko. Apropo, parkovisko. Zišiel by sa mi vtedy ľahší off-road, keďže som parkoval na miestnom JRD a všade sa topili kvantá snehu a blata tam bolo všade vyše uší. Miestom prezentácie bola telocvičňa miestnej školy, kde som po zaplatení štartovného 60 Kč a 10 Kč za dva tombolové lístky zistil, že mám ešte vyše hodiny a pol do štartu... No, aspoň som nebol v strese, že nestíham :) Ďalším plusom pre organizátorov je, že sa bežalo s čipom na nohe, takže zmerané časy budú presné, rovnako ako určenie poradia. A bonbónikom bolo to, že za čip nebrali zálohu. Klobúk dolu! Nemajúc ako inak stráviť čas, rozhodol som sa prechádzať po dedine zhruba 45 minút a poobzeral som si miesto štartu a cieľa. Strategická príprava nesmela chýbať. Potom som sa prezliekol do bežeckého oblečenia a vydal sa zahrievať organizmus pred záťažou.
  Na miesto štartu som prišiel desať minút pred štartovým výstrelom. Tým štartovým výstrelom nebolo nič menej ako poriadne hlučný výstrel z malého dela Napoleonovej armády, ktorej čata bola prítomná na pretekoch a postarala sa o takéto efektné odštartovanie behu. Aspoň sa nik nemohol sťažovať, že nepočul štartový výstrel, lebo tento bol naozaj neprepočuteľný. Po štarte bežci prebehli ešte v Prusinoviciach dva okruhy tvoriace osmičku, kým sa vydali do dediny Tučepy, kde bola obrátka.
  V takom balíku veľkom bežcov je vždy radosť bežať, lebo človek si s istotou nájde skupinu, ktorá mu výkonnostne vyhovuje a dokáže v nej podať uspokojujúci výkon. Rovnako som učinil aj ja, posunul sa pár miest dopredu a zabýval sa v skupine. Trať Rohálovskej desiatky je typická tým, že je dosť kopcovitá. Kus roviny tam človek nenájde. V zásade je trať možné charakterizovať tak, že sú tam tri výrazné stúpania, ktoré sa bežia z oboch strán a zvyšok je aspoň zvlnený. Moje očakávania pred štartom boli niekde na úrovni 35-36 minút v cieli. Keď som však videl trať a tie výrazné stúpania, tak som si povedal, že bude dobré dobehnúť a na čas veľmi nehľadieť. Na päťke som sa pýtal spolubežca z Céčka na medzičas (športtester je stále v oprave) a už som vedel, že sa svojimi predštartovými cieľmi môžem začať lúčiť. To ma však nedemotivovalo a bojoval som ďalej. V Tučepoch pred obrátkou som chvíľu videl špicu závodu a na Ezekiela Jafari Ngimbeho, budúceho víťaza, bol fascinujúci pohľad. Bežal s úžasnou ľahkosťou a takým tempom, že sa mi ani veriť nechcelo. Druhý Honza Kreisinger mal naňho podľa môjho odhadu stratu asi minútu, možno viac. Ja som sa v tom čase začal plahočiť do najstrmšieho stúpania pretekov v Tučepoch snažiac sa ujsť jednej žene. Nuž, ak človek na to nemá, tak aj takéto ambície si dáva. Dobre, prezradím to hneď. Porazila ma o niekoľko miest, bola to druhá žena v poradí. Beh som si užíval, v kopcoch som stále cítil silu. Na ôsmom kilometri v predposlednom stúpaní som ešte zaútočil snažiac sa vylepšiť si pozíciu pred finišom, čo sa mi síce nepodarilo, ale aspoň to bol super pocit :) V poslednom klesaní na začiatku Prusinovic ma ešte predbehol jeden týpek, na ktorého som už nemal. V cieľovom stúpaní a následnej cieľovej rovinke som sa pokúsil zašprintovať a vylepšiť si cieľovú pozíciu o jedno miesto, ale nepodarilo sa mi to iba o povestný vlások. Nedá sa nič robiť, vydarí sa nabudúce. Cieľový čas som mal 37:57 a skončil som na 59. mieste celkovo, v Áčku som dosiahol na 41. miesto. Po vyklusaní sa s jedným borcom kategórie C a príjemnom pokeci s ním (mimochodom, je to štvornásobný víťaz Devína v päťdesiatnikoch...) sme si zašli na výborný čaj.
  Keďže mi už začínala byť zima od toho, že som bol spotený, vybral som sa do šatne prezliecť sa, a prípadne si dať sprchu. Keď som však videl ten rad polonahých chlapov na sprchu, tak mi hneď stačilo aj umývadlo a prezliekol som sa do civilu neosprchovaný. Potom som išiel do kultúrneho domu, kde mal byť guláš a výsledky ako tomboly, do ktorej som si kupoval lístky, tak i tzv. „závodníckej“ tomboly sponzorovanej Asicsom, kde sa žrebovali štartové čísla. Chuť na guláš ma prešla hneď ako som ho videl, a v ani jednej tombole som nebol úspešný. Celkovo boli pre mňa tieto preteky nie veľmi úspešné, ale neľutujem, že som ta išiel. Atmosféra bola vynikajúca, a to mi stačilo, rovnako ako možnosť si kvalitne zatrénovať.
  Ešte krátky výsledkový servis. Vyhral, podľa očakávaní, Ezekiel Jafari Ngimba, a to vo fantastickom čase 29:26!!! Na tie kopce to bol skutočne vynikajúci výkon. Druhý skončil Honza Kreisinger a tretím bol „bývalý“ Slovák, Robo Štefko. Prvým ozajstným Slovákom bol Roman Arbet na 20. mieste. Vidno, že konkurencia sa zišla výborná. Pre mňa najlepšou správou, týkajúcou sa celkových výsledkov je, že som skončil medzi Slovákmi na 4. mieste :) Tretím Slovákom v cieli bol Peter Portášik zo Skalice na 46. mieste, na ktorého som mal stratu 50 sekúnd. Týždeň predtým v Suchej nad Parnou mi nasekal 7:32, takže som navýsosť spokojný. Kto by mal chuť na výborne organizovanú a náročnú desiatku a nemá problém prísť aj do Česka, vrelo odporúčam práve Rohálovskou desítku.
Ondro Spišák

Tu sú celkové výsledky

Tu sú fotografie od organizátora