Ešte deň pred štartom Suchovskej 15ky počasie vyzeralo tak, že sa bude bežať hádam na bežkách. Nakoniec sa však počasie rozhodlo bežcom dopriať slnečné a na február netypicky pekné počasie. A práve za takýchto podmienok sa v sobotu 21. februára konal v Suchej nad Parnou cestný beh na 15,3 kilometra. Beh sa bežal na okruhu vytýčenom v obci dlhom 2550 m, ktorý všetci borci absolvovali šesťkrát. Ženy to mali jednoduchšie, ony odbehli iba polovicu. Niekedy si vravím, prečo som sa nenarodil ako žena :)

  Aj KBBS so sídlom v Turčianskych Tepliciach mal na týchto pretekoch svoje zastúpenie tvorené jedným členom klubu, a to mojou maličkosťou, Ondrom. Keďže beh mal štart až o druhej popoludní a na štart som to nemal viac ako 10 kilometrov z Trnavy, mohol som si dopriať spánku, koľko som chcel. Po raňajkách (tu som asi urobil prvú chybu, ktorej dôsledok som pocítil až v cieli...) a malej pomoci v domácnosti mojej sestry Gabiky a jej muža, ktorí ma prichýlili na víkend, sme sa vybrali do Suchej. Zámeno my tvorili dvaja ľudia – ja, ktorý som pretekal a Gabika, ktorá mi robila jednočlenný realizačný tím.
  Po nájdení miesta prezentácie a štartu a samotnej prezentácii som začal s obligátnym zahriatím organizmu a malou rozcvičkou. Na štart som nastupoval s dobrým pocitom, že tréning som v posledných týždňoch neflákal a cítil som sa celkom fajn. Keďže som mal pokazený športtester, bežal som len s hodinkami na ruke (druhá chyba...). Po štarte som sa uvelebil v druhej skupine bežiacej o 4. až 7. miesto a stále som sa cítil dobre (tretia chyba...). Ó, aké vytriezvenie ma čakalo už v druhom kole! V spomínanom druhom kole sa začala moja kríza, ktorá neskončila až do cieľa, ba naopak, prehlbovala sa tak, až som sa cítil ako svetová ekonomika v momentálnej hospodárskej kríze. Spomaľoval som každým kolom viac a viac, cezo mňa sa valili aj borci, ktorých by som za normálnych okolností udržal za sebou, vrátane niekoľkých Céčkarov. Ničil ma okrem akejsi neschopnosti donútiť svaly pracovať rýchlejšie aj profil okruhu. Súčasťou okruhu boli dva asi tristometrové pomerne strmé výbehy krátko za sebou a to, že zvyšok okruhu rovinou teda ani vo sne nebol. O behu do kopca a mojom postoji k nemu viď môj profil na týchto stránkach. Aspoň to počasie sa na nás usmievalo.
  Cieľom som nakoniec prešiel, zdôrazňujem slovo prešiel, lebo beh to už nebol ani s prižmúrenými očami, na 19. mieste celkovo. Po pre mňa takom hroznom výkone veľmi pozitívne prekvapenie. Čas bol zo skupiny slabších tréningových, 1:04:11 som nečakal ani v najhoršom sne. V kategórii A som skončil na 8. mieste, predo mnou skončili ešte štyria borci kategórie C a siedmi Béčkari. Vôbec kategória B bola pre mňa prekvapením dňa. V prvej trojke skončili hneď dvaja a Jano Moravec zo Skalice aj vyhral. Medzi Béčkarov na bedni sa vklinil iba známy slovenský triatlonista Andrej Orlický z Áčka. Je vidieť, že roky tréningu a vydretej vytrvalosti teraz Béčkari zúročujú v plnej miere. Hádam i nás mlaďasov raz čaká čosi podobné...
  A ešte k tým chybám, možno ich analýza pomôže i čitateľom tohto krátkeho príspevku. Prvou bolo to, že vediac, že mám more času pred štartom, že som jedol na raňajky to, na čo nie som zvyknutý pred pretekmi. Druhou bol pokazený športtester. Nebola to moja chyba, má už svoje odslúžené, ale po rokoch športovania iba s ním mi počas behu veľmi chýbali informácie o medzičasoch a tepovej frekvencii. Na subjektívne pocity už behať veľmi neviem. A treťou bola podľa mňa veľmi častá chyba mnohých hobíkov - športovcov, a to prepálenie začiatku. Na záver chcem zdôrazniť, že neviem isto, či sa tieto faktory naozaj podpísali pod mojím slabým výkonom, ale určite k nemu prispeli.
  Organizátori zo Suchej nad Parnou vytvorili zaujímavé a príjemné preteky na začiatku pomaly sa rozbiehajúcej sezóny. I keď Suchovská pätnástka je náročnou pätnástkou, dá sa užiť. Mňa tam o rok s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete znova.
Ondro Spišák

Tu sú výsledky

Niekoľko fotografií vytvorených realizačným tímom klikni