VII. ročník Turčianskeho amatérskeho triatlonu (TAT), ktorého štart sa už tradične koná poslednú júlovú sobotu v Martine, sa za náš klub zúčastnili tento rok dvaja borci. Po piaty krát si štart zopakoval Ľubo, ale Dominika tento rok išla svoju triatlonovú premiéru.

Autom sme sa teda ráno vybrali naložení bikami a potrebnými vecami na zvládnutie triatlonu ako plavky, topánky a cyklo veci. Ľubo a Dominika a za nimi na bicykli prichádzajúci Ivo, aby nám robil autodoprovod. Zaprezentovali sme sa, popísali nás fixkami po tele našimi štartovými číslami, prezliekli sme sa , dali veci do depa a čakali na štart. Čakalo nás 1 km plávania v bazéne, 40 km na bicykli po Turci z Martina do Teplíc a odtiaľ do Blatnice a potom ešte 10 km beh v Gaderskej doline. Počasie sa držalo a vyzeralo, že bude pekne. Aspoň nebolo tak teplo ako po minulé roky.
  Prvá išla Dominika. Naplávané pred týmto pretekom nemala skoro nič, len v Bratislave si raz bola skúsiť, čo je to 1 km v bazéne. No a už to celé začalo. Zaplávať 1 km sa jej pred tým zdalo ako nemožné, ale v tom Martine to akosi usýpalo. Z bazéna vôbec neliezla ako posledná, ako sa bála, a ani nevedela ako, a už mala za sebou 20 dĺžok, čo predstavovalo 1 km.
  Vyliezla z bazéna a bežala do depa, aby sa prezliekla a mohla pokračovať v súťažení na bicykli. Na biku jej to išlo - nešlo, ale snažila sa. 40 km je dosť dlhá dĺžka pre človeka, ktorý toho najazdené v tomto roku moc nemá. Preto ku koncu dostala svalovicu a s vypätím všetkých síl došla do depa v Blatnici.
  Ešte ju čakalo 10 km behu a na to sa teda naozaj tešila, lebo z tých troch disciplín mala práve nabehané najviac. Na otočke na 5 kilometri ju ohrozovali fľašou od alkoholu nespratníci a schytala od nich šupu fľaškou do hlavy, za čo sa im „poďakovala“. No a takto dobehla až do cieľa a prešla si tak svoj prvý triatlon v živote. Úctyhodný výkon, gratulujeme.
  Ľubo štartoval 40 minút po Dominike. Na plávanie sa zvlášť pripravoval trénovaním v bratislavských bazénoch. Ambície byť do prvej trojky teda boli fakt na mieste, keďže minulý rok mu chýbali len 3 minúty byť v prvej trojke. Na plávanie v bazéne bolo pripravených 60 mužov. Vychádzalo to 8 mužov do jednej dráhy, čo je teda dosť husté. A ja bolo. Plávanie prebiehalo čiastočne podľa predstáv až do doby, kedy bolo treba vyliezť z bazéna. To už mal Ľubo podľa svojich rátaní naplávané 1 km dĺžky, s čím nesúhlasili organizátori a poslali ho zaplávať si ešte 100 metrov. Ivo ešte protestoval, že aj podľa jeho rátaní už má Ľubo zaplávané 1 km, ale neuspel. So všetkou zlosťou sa teda vrátil do bazéna a zaplával si ešte 100 metrov, čo ho stálo drahé minúty.
  Po vylezení z bazéna rýchlo utekal sa nahodiť na bike a už letel za svojimi súpermi. Vietor fúkal z juhu, čiže do Teplíc sa ťahalo proti vetru, čo ho stálo veľa síl. Asi až na 10 km dorazil skupinu, v ktorej sa mohol zviesť. Ale nezviezol. Skupina bola rada, že ju má kto ťahať a tak všetko nechali na Ľuba. Keď ťahal vpredu on, všetci sa viezli, keď bolo treba striedať, všetkých asi 7 jazdcov sa vystriedalo behom minúty a spomalili jazdu asi o 4 km/h. V kopcoch smerom na Mošovce Ľubo skupinu nástupmi roztrhal a ostali len on a dvaja jazdci, ktorí sa ďalej spokojne viezli a boli radi, že sa udržali. Takto dorazili až do Blatnice do depa.
  Naozaj, na beh sa Ľubo fakt tešil, lebo bicykla už mal aj on fakt dosť. 10 km pred ním a kopec súperov, ktorých treba predbehnúť a zdolať. Bežalo sa mu fakt super a počas 10 km behu s časom 37:37 zdolal asi 10-15 súperov a postúpil v konečnom hodnotení len na 7. miesto. Bohužiaľ, nebolo to na bedňu, ale na víťaza stratil len 3:41 min., z toho minimálne 2-3 minúty boli stratené v bazéne, keď si zaplával o 100 m viac.
  Nevadí, dobrý pretek. Nabudúce sa už hádam podobné komplikácie nezopakujú, keďže sa má vraj plávať v jazere. Zvažovali sme aj podanie protestu, ale nakoniec sme sa po konzultácii rozhodli, že to nemá význam. Nakoniec sa aj rozpršalo, dali sme si cestoviny a kofču a pobrali sme sa domov. Ešte predtým sme ale v tombole vyhrali PC myš a cyklistické tretry. Tak aspoň nejaká satisfakcia za neprávosť, ktorej sa nám dostalo. O rok dovidenia, TAT.
 
LuBIKOss

Tu sú výsledky

Tu sú naše fotografie