Ďalšie, 10. kolo SP v behu do vrchu pokračovalo najdlhším behom (11 km) s najväčším prevýšením (1140 m) z obce Kamenec pod Vtáčnikom na vrchol Vtáčnika. Na štart sme sa postavili z nášho klubu 4 bežci a to predseda Ján Vladár, Ivan, Ľuboš a Dominika Pavlíkovci. Technický doprovod nám robila Evka.

Do Kamenca pod Vtáčnikom sme dorazili za 5 dvanásť. Troška oneskorený odchod z Teplíc zapríčinil, že sme sa museli poponáhľať, aby sme mali dostatok času na registráciu a rozbehanie sa. Ivo bol po diskotéke, ktorú hral do rána, tak bol rád, že bol rád, no a ostatní na tom tiež so spánkom neboli najlepšie, ale určite nie tak zle ako Ivo. Urbanovskí opäť ako pred rokom k štartovnému pribalili ponožky s logom preteku. Šatne a sprchy boli zabezpečené na futbalovom štadióne, na ktorom bola registrácia, štart a aj vyhodnotenie. Známe tváre dávali vedieť, že dnes to bude tuhý boj.
  Ani sme sa nenazdali a je tu štart. Počasie sa držalo, ale bolo ticho ako pred búrkou. A to doslova. Po vybehnutí za štadióna sa na čele utrhol Martin Urbanovský. Za ním s menším odstupom Marek Litvaj a potom skupinka, kde bol náš Ľubo, ďalej Koleda, Pockľan a Faško. Za nimi boli ostatní bežci rozťahaní po celej dedine, kde bol v tesnom závese Kamil Vyhnička, náš Ivo a Janko a niekde vzadu Dominika. Za dedinou smerom na Vtáčnik sa začalo zvyšovať tempo. Skupina pohltila Litvaja, a postupným doťahovaním sa na Urbanovského v nej ostali len Ľubo, Jano Pockľan a Zdeno Koleda. Po vbehnutí do lesa sa veľmi rozpršalo a prišla búrka. Hromy blesky len tak lietali a nebolo asi bežca, ktorého by nenapadlo, aby do nás neudrelo. To už sa ale asfaltový povrch zmenil na lesný kamenisto – hlinitý a profil trate sa začal dvíhať.
  V tejto časti trate skupina troch bežcov doráža na čele bežiaceho Martina Urbanovského a ide cez neho. Pri Píle sa do čela dostáva a tempo určuje Koleda, pridáva a kontrovať mu stačí len Ľubo. Postupne sa títo dvaja bežci utrhli pred Pockľanom a Urbanovským a začali zvyšovať svoj náskok v daždivom počasí a rozmočenom teréne. Asi 5 km pred cieľom si Ľubo nie je istý, či toto „Koleda tempo“ vydrží, zvoľňuje, lebo nepozná trať a zaostáva za ním tak, že ho má stále na dohľad. Od občerstvovačky sa snaží zvyšovaním tempa Koledu dobehnúť, ale ten už má dostatočný náskok, aby sa tak nestalo. Ľubo sa obzerá a s dostatočným náskokom končí na druhom mieste. Postupne dobiehajú ďalší a ďalší bežci a je poznať, že trať bola dosť dlhá a náročná pre všetkých, čo naznačujú aj odstupy medzi jednotlivými bežcami.
  Ivo konči na peknom 10.mieste v kat. A, čo pri jeho nevyspatosti je super výkon. Janko v D-čku suverénne a s prehľadom na 1.mieste a Dominika v kat. E na prekvapivo 2.mieste.
  Na spiatočnej ceste smerom dole nás potešila ústretovosť pána starostu, keď časť bežcov v tomto daždivom a chladnom počasí zobral vo vyhriatom aute po zvážnici dole autom. Na štadióne sme sa mohli osprchovať a prezliecť a dať si guľášik. Tí, čo vyzerali po preteku, akoby sa hrali na indiánov, keď boli pomaľovaní červenou farbou od krepového premočeného papiera, ktorý označoval trať, v sprche zistili, že to ide ťažko zmyť dole. Tak to vyzeralo aspoň veľmi funny.
  Organizátori naťahovali vyhodnotenie ako gumu zo slipov a trvalo im to asi 2 hodiny, kým začali vyhodnocovať výsledky, hoci na papieri boli hneď po návrate na štadión. Medzitým prestalo pršať a vykuklo aj slniečko. A potom sme už len tlieskali na stupňoch, najprv Dominike, potom Jankovi a nakoniec Ľubovi. Jedno prvé a dve druhé miesta je celkom pekná bilancia. Tak nech sa nám darí takto aj naďalej. Na Gerlachu to bude ale určite ťažšie. Preto trénujte a neleňošte. Vidíme sa v Tatrách....
 
LuBIKOss

Tu sú výsledky

Tu sú naše fotografie

Po tomto kole to vyzerá takto